Rozpoviem Vám pozoruhodný príbeh.
V jednom buddhistickom kláštore v Bankoku majú zlatého Buddhu. Socha zlatého Buddhu bola objavená v roku 1957 a pritom v tom kláštore stála stovky rokov.
Pred dvesto rokmi útočilo na ten kláštor nepriateľské vojsko z Barmy. Preto mnísi pokryli sochu hlinou.Lenže barmskí vojaci všetkých mníchov zabili, takže nezostal nikto,kdo by o tej zlatej soche vydal svedectvo.
V roku 1957 sa rozhodli, z dôvodu výstavby dialnice, hlinenú sochu premiestniť. Llenže ona sa jim pri prevoze nalomila. Objavila sa tam prasklina. Jeden robotník, ktorý kontroloval pprevoz sochy, na to miesto zasvietil baterkou a späť sa vrátil zlatavý odraz. Zobral šroubovák, odlúpol viac hliny a zistil, že celá socha je zo zlata… Premiestňovali asi 2,5 tony zlata.
Prečo Vám tento príbeh rozprávam?
Pretože verím tomu, že pod povrchom každého z nás sa skrývá zlatý Buddha. Na každého sa však behom detstva a dospievania nabalila kopa „špiny“, ktorú je treba odstrániť.
Keď sa zbavíme negatíveího programovania z detstva, prostredia, televízie, spoločnosti, môžeme objaviť svojho zlatého Buddhu.
Môžeme začať niečím jednoduchým. Napríklad sústreďme sa na to, čo jeme a pijeme. Ako svoje telo udržiavame v ohybné a pružné. Lebo aké pružné je naše telo, taka „pružná“ je aj naša duša. A takto môžeme urobiť prvé kroky k harnónii.